Pred 120 rokmi sa narodil Janko Blaho, sólista opery SND

V stredu 15. septembra uplynie 120 rokov od narodenia Janka Blaha, operného speváka (tenor), speváka populárnych piesní, pedagóga a zberateľa ľudových piesní.

Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901 v Skalici v rodine národného dejateľa a lekára Pavla Blaha. Už od detstva ho rodičia viedli k spievaniu ľudových piesní. Prvýkrát verejne vystúpil v Luhačoviciach, keď mal štyri roky.

V spievaní pokračoval aj počas štúdií na gymnáziu v rodnom meste. Po maturite odišiel v roku 1919 zo Skalice do Prahy na Karlovu univerzitu, na ktorej vyštudoval právo. Pretože ho to ale viac ťahalo k spevu, súčasne študoval aj spev u známej bulharskej speváčky a pedagogičky pôsobiacej v Prahe Kristíny Morfovej. Keď v roku 1924 získal titul doktora práv, pokračoval v štúdiu spevu v Miláne. V roku 1926 po návrate z Talianska sa stal členom opery SND. Na prvej slovenskej scéne pôsobil až do roku 1967.

Významným dňom v dejinách slovenského operného umenia je 25. marec 1924, kedy na javisku SND vystúpil Janko Blaho ako prvý slovenský profesionálny operný spevák. Spieval úlohu Vojtecha v Blodkovej opere V studni. O tejto udalosti obšírne informovala aj dobová tlač.

„Pohostinské vystúpenie Janka Blahu znamená pre slovenskú hudbu a slovenské spevácke umenie významný fakt historický, lebo tu vstupuje na pódium umeleckej pôsobnosti jeden z najmladších, už odchovanec škôl československých, a dúfajme, že ho budú nasledovať iní... Mladý slovenský pevec robí veľkú oprávnenú nádej, lebo má k tomu všetky podmienky: hlas dobrý o sile i barve, muzikálnosť, smelosť a ešte ani chuť do práce mu nechybí," napísal 27. marca 1924 Slovenský denník.

Počas vyše štyridsiatich sezón odspieval Janko Blaho na javisku SND a na pohostinských vystúpeniach na domácich i zahraničných scénach celkom 2648 predstavení, naštudoval 151 operných a operetných postáv. Svoju najmilšiu úlohu, Jeníka, spieval 218-krát vo viacerých inscenáciách nielen v Bratislave a v Košiciach, ale aj v Prahe, v Brne a vo Viedni.

Foto: TASR/Magda Borodáčová

Operní historici sa zhodujú na tom, že jeho lyrický tenor výborne znel najmä v operách Bedřicha Smetanu a Wolfganga Amadea Mozarta. S úspechom spieval tiež v dielach talianskej, francúzskej, nemeckej a ruskej klasiky i v pôvodných operách slovenských skladateľov.

Hlas Janka Blaha zaznieval pravidelne aj z rozhlasu v piesňach ako napríklad Skalica je pjekné mjesto, Ve Skalici na rínečku, V Sekulech sú samí ševci, Vínečko v mázku a v ďalších ľudových piesňach z jeho rodného regiónu, ktoré nahrával väčšinou s muzikou Samka Dudíka.

Janko Blaho zanechal výraznú stopu tiež v slovenskej tanečnej hudbe. Bol presvedčený, že populárnu pieseň dokáže zaspievať len ten, kto vie zaspievať ľudovú pieseň. Medzi jeho najznámejšie populárne piesne patria napríklad Rodný môj kraj, So slzami v očiach, Mari ty moja kráska, Až mi odídeš, Keď naše tango zazneje a mnohé ďalšie.

Rovnako obdivuhodné, ako umelecká činnosť, je zberateľské dielo Janka Blahu. Bol však nielen zberateľom, ale aj autentickým interpretom piesní zo západného Slovenska - najmä zo Záhoria. Celkove zozbieral 1224 ľudových piesní, ktoré vydal v šiestich zväzkoch.

Janko Blaho zomrel 24. apríla 1981 v Bratislave vo veku 79 rokov.

O jeho živote a prínose pre slovenskú kultúru sa možno dočítať v knihe Michala Palovčíka Priekopníci slovenského operného divadelníctva (2001), ďalej v knihe jeho dcéry, zakladateľky známeho folklórneho súboru Vienok, Heleny Jurasovovej Janko Blaho v spomienkach (2008), ale aj v spomienkach samotného speváka, ktoré vyšli pod názvom Zo skalického rínku (1974). K storočnici narodenia národného umelca Janka Blaha vznikol v réžii Františka Palondera filmový dokument nazvaný Dr. Janko Blaho (2001).